PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V poviedke z roku 1921 opísal Francis Scott Fitzgerald osudy Benjamina Buttona, v ktorýkoľvek okamih života úplne obyčajného človeka, no v skutočnosti zvláštneho tvora, ktorému život beží presne naopak. Narodil sa ako starec a čím je starší, tým je mladší. David Fincher je režisér, ktorý nakrúca trestuhodne málo, no keď niečo natočí, vždy to stojí za to. Námetový materiál posunul v čase, takže filmový Benjamin Button sa rodí približne vtedy, keď ten literárny zomiera – na konci prvej svetovej vojny. Iné je aj takmer všetko ostatné.
Benjamin Button (Brad Pitt) sa narodil v roku 1918 v New Orleanse ako 90-ročný „muž“. Jeho otec, zhrozený jeho ohyzdnosťou, rozhodne sa hodiť ho do rieky. Iba náhoda mu v tom zabráni a rovnaká náhoda prináša malé bábätko na schody domova dôchodcov, na ktorých ho nájde a osvojí si ho dobrácka černoška Queenie. Nasledujúce roky stretáva osudové postavy, ktoré jeho spiatočnú cestu časom poznamenajú. S väčšinou z nich má čosi spoločné. V istý okamih budú starí rovnako, o deň neskôr sa vekový rozdiel medzi nimi opäť začne zväčšovať. Ako inak, najdôraznejšie a najpodmanivejšie bude táto pointa rozrozprávaná v súvislosti s ženou jeho života, Daisy (Cate Blanchett), ktorú paralelná dejová línia nachádza zomierajúcu v prítomnosti v nemocnici v New Orleans. Po boku dcéry (Julia Ormond) a tesne pred ničivým úderom neslávneho hurikánu Katrina.
Už po prvom zadefinovaní dramaturgie a bohatej obraznosti filmu je jasné, že inak ako trinástimi nomináciami na Oscara to skončiť nemohlo: úchvatná kamera, brilantné rozprávačstvo a najmä fascinujúce herecké výkony nielen dvoch hlavných postáv, ale aj mnohých ďalších vrátane Tildy Swintonovej (v úlohe Elizabeth Abbottovej) a Taraji P. Hensonovej (v úlohe Queenie)... Koľko sošiek film nakoniec získa, je úplne jedno. Hoci obsahuje presne tú látku, ktorá je obyčajne magnetom na nominácie, podobne ako pri zopár podobne (takmer účelovo) vystavaných trhákoch takáto „vypočítavosť“ absolútne nevadí. Ostatne, aj v Hollywoode padnú vypočítaví oveľa častejšie na hubu než uspejú a „Podivný prípad Benjamina Buttona“ je majstrovský nie kvôli ambíciám ale kvôli ich naplneniu. To jediné, čo v hre o divákovu pozornosť, nadšenie, dojatosť a slzy krivká pozadu, je pretlak deja, ktorý už takto zapĺňa takmer tri hodiny filmu a častokrát trpí na príliš málo času, ktorý režisér jednotlivým zápletkám a epizódam venoval. Trpí tým záver s Benjaminovým detstvom, málo rozohraté postavy pána Weathersa a dcéry, ktorú má s Queenie, Benjaminovo „vojnové dobrodružstvo“ a zo všetkého najviac jeho odlúčenie od Daisy a ich spoločnej dcéry, ktoré je podporené emóciami všetkých súvisiacich postáv vrátane tej jeho, no v stopáži filmu si ani nezvyknete, že je preč, a už je zase naspäť.
„Podivný prípad Benjamina Buttona“ až príliš nápadne pripomína ďalší typicky oscarový film „Forrest Gump“. V oboch prípadoch sú hlavnými hrdinami čímsi iné mužské individuality, ktoré osud viac unáša než aby sa v ňom pohybovali sami, v oboch prípadoch si na svoju osudovú lásku musia počkať a aj tak im je súdené stráviť s ňou len krátky čas, oba filmy sú zasadené do prostredia amerického juhu, oba sú epizodické a časozberné, v oboch hrá istý čas dôležitú úlohu vojna... a pokračovať môžeme až ku kolibríkovi lomeno bielemu pierku. Fincherov hrdina však v princípe nie je tragikomický (aj keď smiať sa budete často) a jeho osobnosť je oveľa hlbšia a zaujímavejšia – vrátane toho, čo sa o nej vôbec nedozvieme. Nehovoriac o tom, že dopad príbehu, jeho myšlienka a pointa a v neposlednom rade aj pocit diváka, odchádzajúceho z kina, sú pri podobnej látke absolútne rozdielne. Spoločné však majú rozhodne to, že aj „Podivný prípad Benjamina Buttona“ sa o pár rokov nepochybne stane míľnikom.
P.S.: Ak sa rozhodnete, že tento film chcete vidieť, urobte tak v kine alebo prostredníctvom DVD v pôvodnom znení. Za žiadnu cenu si zážitok nenechajte pokaziť dabovanou verziou, ktorá žiaľ jedného dňa určite vznikne.
Úchvatný epos, ktorý si zaslúži každý úspech, ktorý ho v nasledujúcich mesiacoch čaká.
9 / 10
Vydáno: 2008
Vydavatel: Warner Bros.
Stopáž: 166 min.
THE CURIOUS CASE OF BENJAMIN BUTTON
[USA 2008]
Réžia: David Fincher
Produkcia: Kathleen Kennedy, Frank Marshall, Ceán Chaffin
Scenár: Eric Roth
Námet: F. Scott Fitzgerald
Kamera: Claudio Miranda
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Brad Pitt, Cate Blanchett, Tilda Swinton, Elle Fanning, Jason Flemyng, Julia Ormond, Elias Koteas, Josh Stewart, Faune A. Chambers, Taraji P. Henson, Jared Harris, Eric West, Mahershalalhashbaz Ali, Aliane Baquerot, Ilia Volokh a ďalší.
Premiéra ČR / SR: 5. 2. 2009
(distribučný názov v Českej republike: Podivuhodný případ Benjamina Buttona)
Magický príbeh o plynutí času, ktorý všetko vyrieši, či si to prajeme alebo nie. Nech ide čas ktorým smerom chce, nakoniec aj tak všetko skončí v nenávratne. Svojím originálnym nápadom mi "Podivuhodný prípad Banjamina Buttona" pripomenul straší československý film "Happy End" režiséra Oldřicha Lipského (www.csfd.cz/film/5999-happy-end).
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.